Najnovšie

Obete – sinisterné expozé

Nech je pochopené, že všetky skutky zrealizované satanistickým novicom s cieľom nadobudnúť skúsenosť sú mierené proti tým, ktorých charakter bol ich činmi odhalený ako chybný. Tento charakter je posudzovaný zo satanistickej perspektívy.

Činy satanistického novica v reálnom svete sú dôsledkom nasledovania určitého štádia satanistickej cesty k adeptstvu a ďalej. Z toho dôvodu, každý čin má zmysel a úmysel, ktoré presahujú časový rámec daného činu. Zmyslom je nadobudnúť skúsenosť (a v dôsledku toho zrelosť charakteru, ktorú taký čin prináša) a úmysel je satanistický – teda, jednotlivec je spoluúčastný na satanizme z titulu svojej túžby prežívať a profitovať z takého zážitku.

Všetky také satanistické činy sú cieľené a kalkulované a ako také povstávajú z vedomého rozhodnutia, nie zo straty seba-kontroly a ani nie z túźby, ktorá by jednotlivca ovládala. Novic si vyberá taký čin alebo také činy vedome ako časť svojho tréningu – nie je k nim vedený inými a tiež ich k nim neťahá nejaká emócia alebo túžba, ktorá by ho držala v područí a ktorá by ho, zväčša podvedome, motivovala. [Poznámka: Zaoberáme sa tu činmi, ktoré zahŕňajú obete, nie činmi (ako napríklad magické ordále), v ktorých účinkuje len sám novic.]

Tieto činy sú súčasťou určitého praktického reálneho života, role, ktorú si novic vyberie a ktorú zaujíma po určitý čas a z toho dôvodu činy sú definované touto rolou. To znamená, že podstata činu je predurčená touto rolou. Pretože je to rola zvolená so satanistickým úmyslom, čin samotný vyjadruje satanizmus v akcii. Tak všetky také činy spojené s obeťami podliehajú určitým satanistickým princípom, z ktorých najdôležitejší je ten, že obete takých činov sú obeťami z dôvodu ich vlastnej povahy. Čin alebo činy, ktoré vyústia k tomu, že sa stanú obeťami takých činov, sú skutočne len prirodzenými dôsledkami, ktoré povstávajú z chýb charakteru, ktoré obete majú a ktoré sú odhalené defektnými činmi obete.

Stojí za to zopakovať, že všetky satanistické skutky novica učinené s cieľom dosiahnuť skúsenosť a v ktorých figurujú obete, sú realizované proti tým, ktorí sa ukázali mať chybný charakter. Samozrejme, vyžaduje si to určitú mieru úsudku a inštinktu určiť charakter druhých ľudí a tak vyhodnotiť ich ako potenciálne obete. Je však jedným z cieľov satanistického tréningu rozviť taký úsudok (a zostriť inštinkt), ktorý povstáva zo zrelosti. Samotné satanistické postupy, a návody ustanovené pre satanistické činy, umožnia novicom nájsť vhodnú obeť, zatiaľčo sú v štádiu rozvoja svojho satanistického úsudku a charakteru. Jedným takým postupom je testovanie potenciálnych obetí – testy, ktoré odhalia skutočnú povahu cieľeného človeka a tak slúžia k potvrdeniu výberu cieľa. Je súčasťou novicovho tréningu podieľať sa a potom navrhnúť a uskutočniť také testy, ktoré odhalia charakter cieľa. 

Použitie obetí satanistami bolo nesprávne pochopené. Obete sú vždy starostlivo vybrané, po ich zhodnotení a vyhodnotení (zvyčajne mastrom alebo majsterkou) – obete sú odhalené ich činmi a ich životom. Obete sú potom testované (zvyčajne tri krát) s cieľom dať im možnosť preukázať potenciál a odhaliť ich skutočnú povahu – to znamená, že im je daná férová šanca. Len potom, čo tieto testy potvrdili ich vhodnosť – ich chybnú povahu – sa stanú obeťami. Z toho dôvodu, satanistické obete nemôžu byť nikdy deti: všetky obete museli spraviť niečo, čo odhalilo ich chybnú podstatu. Tieto ich činy sú vždy určitého typu: Odhaľujú, kým v skutočnosti sú. Vo všeobecnosti bezcenná špina, ktorej vybitie môže napríklad napomôcť evolúcii. To znamená, že skutky a život vybraných obetí sú indikátorom slabosti – všetkých tých typov charakteru, ktorými praví satanisti povrhujú. Veci ako zbabelosť, vierolomnosť, podlízavosť, strach, šikana, nedostatok seba-kontroly.

Z toho dôvodu, neexistuje taká vec, ako nevinná satanistická obeť: obete satanistických činov dostanú to, čo si zaslúžili. Obete sú tak inštrumentom satanistickej zmeny – surovina, ktorú satanista použije (a často zlikviduje) s cieľom nadobudnutia poznania.

Prirodzene, táto satanistická prax – činy, ktoré zahŕňajú obete – môže byť a bola zneužitá: ako ospravedlnenie slabochov v područí svojich túžob a vášní. Ale toto je nepodstatné. Satanistická prax je ako zbraň – je neutrálna. Môže byť použitá pre vznešené a nečestné účely. Ako zbraň, satanistická prax je artefaktom, výtvorom, vyjadrením samotnej evolúcie. Spôsob, akým sú praktiky evolúcie použité závisí na jednotlivcovi – to znamená, že vracia zodpovednosť jednotlivcovi, dovoľuje im spraviť voľbu. V satanizme nie je a ani nikdy byť nemôže akákoľvek autorita, ktorá by zakazovala alebo kontrovala také činy – pretože také reštrikcie sú odmietnutím vedomého oslobodenia, zamietnutím individuality. Patronizujú jednotlivcov a znemožňujú im vyvinúť sa do vyšších, seba vedomých a múdrych bytostí.

Okrem toho, nie je tu žiadna zodpovednosť prenesená na osoby ako som ja alebo na ktoréhokoľvek satanistického majstra, na kohokoľvek, kto by mohol použiť satanistické činy pre svoje vlastné nesatanistické ciele – teda, ako výhovorka pre ich slabosti a zlyhania seba-kontroly.

Praktiky sú take aké sú – je na každom jednotlivcovi, ako sú použité alebo či sú vôbec použité. Zodpovednosť vyplývajúca z ich voľby je ich a len ich – znemožniť im takú voľbu alebo dokonca možnosť takej voľby (a tak znemožniť im možnosť vyvinúť sa k adepstvu a ďalej) znamená zaprieť samotnú evolúciu vedomia.

ONA 1990eh

Reklamy